Pracovný stres a psychosiciálne riziká na pracovisku

Zamestnanci sú vystavení stresu, keď nároky spojené s pracovným miestom prevyšujú ich schopnosť zvládnuť ich. Pracovný stres nie je individuálnym zlyhaním, ale organizačným problémom. Je jedným z najvýznamnejších dôsledkov zlého psychosociálneho pracovného prostredia. Psychosociálne riziká sú negatívne psychologické, fyzické a spoločenské dôsledky zlej štruktúry, organizácie a riadenia práce.

K psychosociálnym rizikám môžu viesť napr. tieto pracovné podmienky:

  • nadmerné pracovné zaťaženie alebo časové obmedzenia;

  • rozporuplné požiadavky;

  • nedostatočné vymedzenie úlohy zamestnanca;

  • neefektívna komunikácia;

  • zle riadená organizačná zmena.

Psychosociálne riziká sú takisto dôsledkom nezdravých spoločenských vzťahov vrátane situácií, ktoré sa vyznačujú:

  • nedostatočnou podporou zo strany riadiacich pracovníkov alebo kolegov;

  • zlými medziľudskými vzťahmi;

  • obťažovaním, agresívnym správaním a násilím;

  • problémami so zladením povinností v práci a doma.

Psychosociálne riziká by sa nemali zamieňať so zdravým, stimulujúcim, ale aj povzbudivým pracovným prostredím, v ktorom sú zamestnanci vysoko motivovaní a nabádaní, aby vzhľadom na svoje schopnosti podávali čo najlepšie výkony.

Psychosociálne prostredie na pracovisku má významný vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov.

U zamestnancov, ktorí trpia pracovným stresom, môžu časom vzniknúť vážne duševné a fyzické zdravotné problémy. To má následne vplyv na organizáciu a spoločnosť ako celok.

V prípade jednotlivých zamestnancov môžu tieto negatívne vplyvy zahŕňať:

  • syndróm vyhorenia a depresie,

  • ťažkosti s koncentráciou,

  • problémy v domácnosti,

  • zneužívanie drog a alkoholu a

  • zlý zdravotný stav, obzvlášť srdcovo-cievne ochorenia a muskuloskeletálne problémy.

Medzi negatívne vplyvy na úrovni organizácie patria:

  • zlá celková výkonnosť podniku,

  • zvýšená miera absencií v práci,

  • neželaná prítomnosť (zamestnanci chodia do práce, aj keď sú chorí a nie sú schopní efektívne pracovať) a

  • zvýšený počet úrazov a zranení.

Pozitívom je fakt, že vytvorením dobrého psychosociálneho pracovného prostredia zabezpečíte, že zamestnanci budú zdraví a produktívni na pracovisku. Absencie spôsobené pracovným stresom sa znížia alebo k nim nebude dochádzať. Znížia sa aj náklady podniku vyplývajúce zo straty produktivity.

Úspešné riadenie pracovného stresu a psychosociálnych rizík prispeje k zachovaniu šťastnej pracovnej sily. Zvýši sa angažovanosť, odhodlanosť a inovačný potenciál zamestnanca. 
Pracovný stres môže okrem toho prispievať k zvýšenej miere odchodov do predčasného dôchodku. Pozitívne pracovné prostredie pomôže udržať si takýchto zamestnancov.

Psychosociálne riziká a pracovný stres spôsobujú organizáciám aj národným hospodárstvam významné náklady

Je pravdepodobné, že zamestnanci, ktorí trpia pracovným stresom a inými psychologickými problémami, budú v práci počas dlhého obdobia neprítomní. Zamestnanci, ktorí trpia pracovným stresom, okrem toho často chodia do práce aj vtedy, keď nie sú schopní náležite pracovať (čo sa označuje ako „neželaná prítomnosť“, z angl. „presenteeism“). To vedie k zníženej produktivite a následne k zníženiu ziskovosti podniku.

Celkové náklady na poruchy duševného zdravia (súvisiace aj nesúvisiace s prácou) sa v celej Európe odhadujú na 240 miliárd EUR ročne. Menej ako polovicu tvoria priame náklady, akými sú napr. zdravotná starostlivosť, pričom na stratu produktivity vrátane absencie v dôsledku práceneschopnosti pripadá 136 miliárd EUR.

Celková cena problémov s psychickým zdravím v Európe

Štatistiky v jednotlivých krajinách sú rovnako presvedčivé:

  • Vnútroštátne náklady vyplývajúce z pracovného stresu vo Francúzsku sa v roku 2007 odhadovali na dve až tri miliardy EUR.

  • Odhaduje sa, že v Spojenom kráľovstve sa počas rokov 2009 – 2010 v dôsledku pracovného stresu stratilo približne 9,8 milióna pracovných dní, pričom práceneschopnosť zamestnancov trvala v priemere 22,6 dňa.

Štatistické údaje nútia k zamysleniu:

  • Pracovný stres je druhým najčastejšie uvádzaným zdravotným problémom súvisiacim s prácou v Európe – po poruchách svalov a kostí. Približne polovica zamestnancov sa domnieva, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný.

  • 50 – 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní možno pripísať pracovnému stresu.

  • nedávnom európskom prieskume, ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA, boli najčastejšie uvádzanými príčinami pracovného stresu reorganizácia pracovných miest a neistota zamestnania (72 % respondentov), dlhý pracovný čas alebo nadmerné pracovné zaťaženie (66 %) a šikanovanie alebo obťažovanie v práci (59 %).

  • Podľa rovnakého prieskumu približne štyria z desiatich zamestnancov sa domnievajú, že otázka stresu sa na ich pracovisku nerieši správne.

  • Absencie súvisiace so stresomsú spravidla dlhšie ako absencie vyplývajúce z iných príčin.

Podľa údajov EUROSTATU 28 % európskych zamestnancov počas obdobia deviatich rokov uviedlo, že sú vystavení psychosociálnym rizikám, ktoré ovplyvňujú ich duševnú pohodu.

Dobrou správou je to, že psychosociálnym rizikám je možné predchádzať a riadiť ich, a to bez ohľadu na veľkosť alebo typ podniku.

  • V Rakúsku sa psychosociálne poruchy uvádzali ako hlavný dôvod predčasného odchodu administratívnych pracovníkov do dôchodku, pričom v tejto kategórii zamestnancov viedli k viac ako 42 % prípadov predčasného odchodu do dôchodku.

Z hospodárskeho hľadiska je to jasné: prevencia a riadenie psychosociálnych rizík je dôležitou úlohou, ktorej plnenie povedie k zdravej a produktívnej pracovnej sile, zníženiu absencií, menšiemu počtu úrazov a zranení a k vyššej miere udržania si zamestnancov.

Výsledkom bude lepšia celková výkonnosť podniku.

Pokiaľ sme vás stále nepresvedčili, venujte pozornosť ešte jednej skutočnosti: prínos pre podnik prevažuje nad nákladmi na zavedenie príslušných opatrení.

Zdroj: healthy-workplaces.eu/sk