Je prekyslenie organizmu naozaj nebezpečné?

Ako „prekyslenie organizmu“ sa uvádza stav, pri ktorom sa v tele hromadí nadmerné množstvo kyselín. Podľa zástancov tejto teórie sa v takomto prípade v tele človeka vytvára prostredie, ktoré spôsobuje rozvoj mnohých zdravotných problémov. V ľudskom organizme však neustále vznikajú metabolity, ktoré ho prekysľujú, preto má telo vyvinuté dôsledné kompenzačné mechanizmy, ako sa stavu prekyslenia vyhnúť. K udržaniu stálosti vnútorného prostredia z hľadiska aktivity vodíkových iónov, ktorej vyjadrením je hodnota pH,  slúži systém acidobázickej rovnováhy (ABR). Stupnica pH je od 0 do 14, pH 7 je neutrálne, nižšie ako 7 je kyslé, vyššie ako 7 je zásadité.

Prečo je pH také dôležité?

Správne fungovanie buniek je založené na sústave na seba nadväzujúcich biochemických reakcií. K priebehu  väčšiny z nich sú  nevyhnutné špecifické katalyzátory – enzýmy. Enzýmy sú pomerne chúlostivé a pre svoju správnu funkciu potrebujú udržovanie stabilného prostredia – hlavne z hľadiska teploty a pH. Optimálne pH vnútorného prostredia ľudského tela je mierne zásadité, už malý posun by sa prejavil závažnou poruchou vnútorného prostredia (tzv. acidózou - odchýlka ku kyslosti alebo alkalózou – odchýlka k zásaditosti), čoho dôsledkom by bolo narušenie mnohých telesných funkcií. Normálna hodnota pH krvnej plazmy je 7,37- 7,43, moč má pH od 4,5 do 8,5, pankreatická šťava má zásadité pH okolo hodnoty 8, žalúdočná šťava okolo 1, rozdielne hodnoty pH majú sliny, žlč, črevná šťava, mozgovomiechový mok.

 

Ako sa udržiava optimálne pH organizmu a čo ho ovplyvňuje?

Intenzita bunkového metabolizmu a pH telových tekutín sa vzájomne ovplyvňujú. Pretože krv neustále cirkuluje všetkými orgánmi, môžu regulačné mechanizmy pomerne rýchlo kompenzovať všetky zmeny pH v hociktorom orgáne. Na udržiavaní stálosti pH sa zúčastňuje niekoľko orgánových systémov prostredníctvom pufrov. Významnú úlohu majú v regulácii pH v tele majú obličky, pľúca a pečeň. Obličky v prípade prekyslenia vylučujú do moču viac kyselín a takto udržujú mierne zásadité pH. Pľúca udržujú pH pomocou regulácie množstva oxidu uhličitého v arteriálnej krvi. Pečeň reaguje na prekyslenie zvýšením syntézy glutamínu a znížením tvorby močoviny.

Stav prekyslenia, ktorý sa v poslednom čase dáva do súvislosti s viacerými zdravotnými problémami, sa  určuje na základe  pH moču, ktoré má odzrkadľovať stav kyslosti/zásaditosti organizmu. Nakoľko je organizmus „prekyslený“  možno zistiť vďaka indikačným papierikom, ktoré dostať v lekárni. V norme je moč s hodnotou pH medzi 6,5 až 7,5. Vzhľadom na prevahu acidifikačných reakcií v tele je úplne normálne, že pH moču je u väčšiny ľudí kyslé – je to odraz fungovania obličiek a udržovania rovnováhy. Avšak medicína termín „prekyslenie organizmu“ nepozná. Existuje iba acidóza, t. j. vzostup koncentrácie vodíkových iónov v mimobunkovej tekutine organizmu pod hodnotu pH 7,36. K takémuto vychýleniu pH dochádza iba pri niektorých chorobných stavoch ako sú napr. neliečená cukrovka, hladovanie, chronické zlyhávanie obličiek, veľká fyzická záťaž (v dôsledku hromadenia kyseliny mliečnej). Vplyv stravy na udržiavanie optimálneho pH je v porovnaní s uvedenými príčinami takmer zanedbateľný.

Je však logické, že ak je organizmus dlhodobo zaťažovaný potravinami,  ktoré pôsobia kyselinotvorne (po strávení tvoria v krvi kyslé zostatky),  musí kompenzačné mechanizmy zintenzívniť, čím sa jeho rovnováha naruší. V malom množstve to nie je problém, ale pravidelnou konzumáciou stravy zloženej z nevhodných potravín, nevhodnými  kombináciami  a v nevhodných množstvách si rôzne zdravotné problémy privodiť môžeme. 

Náš tip:

Ak chcete svojmu telu uľahčiť chemickú námahu, nie je nutné vylúčiť všetky kyselinotvorné potraviny. Stačí ich príjem v strave znížiť a doplniť ju väčším množstvom potravín zásaditých. 

Kyselino a zásadotvorné potraviny

Vo všeobecnosti platí, že potraviny živočíšneho pôvodu a obilniny sú kyselinotvorné, ovocie a zelenina zásadotvorné. Čisté tuky, cukry a škrob sú neutrálne, pretože neobsahujú proteíny, síru a minerály.

Zásadité potraviny:

Sú dva typy zásaditých potravín – zásadité počas trávenia alebo také, ktoré zanechávajú „zásaditý zostatok“ – t. z., že sa stávajú zásaditými v styku s tráviacimi enzýmami, ktoré sa tvoria v žalúdku, čreve alebo ústach. Sú to napr. potraviny, ktoré sú  považované za kyslé, pretože tak chutia (napr. citróny)

Zelenina - brokolica, uhorky, paradajky, pór, karfiol, zemiaky, mrkva, cuketa, kel, cvikla (aj kvasená zelenina, špenát, baklažán, reďkovky

Ovocie- kivi, grapefruit, citrusové plody, banány, hrušky, broskyne, hrozno, avokádo

Orechy, semená (ak sú namočené v studenej vode, aktivujú sa v nich enzýmy) - mandle, lieskové oriešky, gaštany, slnečnicové, tekvicové, sezamové, ľanové semienka Strukoviny - fazuľa, cícer, sója

Proso, quinoa, pohánka, amarant, kokos, mak, tofu

Kyslomliečne výrobky a mlieko

Olivový olej

Kyselinotvorné potraviny:

Mäso a ryby - takmer všetky druhy

Výrobky živočíšneho pôvodu - vajcia, syry, tvaroh

Cukor a všetky sladkosti

Obilniny, celozrnné aj rafinované a výrobky z nich

Všetky polotovary, konzervované a fastfoodové potraviny

Náš tip:

Chcete sa dobre cítiť – nemať „kyselinu“?

1. Obmedzte príjem mäsa (živočíšnych bielkovín ) - ak má telo bielkovín nadbytok, rozkladá ich a  formou kyslých látok (močovina, amoniak, kyselina močová) vylúči z tela. Krv si udržiava pH aj pri väčšom prísune bielkovín, ale príliš kyslé pH moču musia korigovať obličky vápnikom. Dlhodobý nadbytok týchto bielkovín v strave spôsobuje tzv. „latentnú“ acidózu, ktorá z dlhodobého hľadiska môže viesť k osteoporóze. 

2. Vykonávajté pravidelné pohybové aktivity. Pohyb (rýchla chôdza, beh, cyklistika) pomáha ľuďom, ktorí chcú upraviť svoju hmotnosť, znížiť hladinu cukru v krvi, ale aj odbúrať "kyseliny".

3. Pamätajte na pitný režim, zaberá aj občasné súvislé sprchovanie -  umiestnite sprchovaciu hlavicu nad hlavu a nechajte ju jemne striekať na vaše telo.

4. Snažte sa pravidelne relaxovať - acidobázickú rovnováhu ovplyvňuje aj pretrvávajúci stres.

5. Doprajte si zeleninu a ovocie, ale úplné vynechanie ostatných zložiek potravy je z hľadiska dietológie neopodstatnené.

Kombinácia týchto faktorov je nielen prevenciou tzv. prekyslenia, ale najmä výrazne chráni pred množstvom ochorení, ako sú napr. porucha metabolizmu tukov, diabetes mellitus, hypertenzia, ischemická choroba srdca, porucha funkcie obličiek a pod. Potrava síce má vplyv na pH moču alebo slín, ale ak vznikajú ochorenia pri nesprávnom stravovaní, je to výsledok iných biochemických pochodov a nie prekyslenia organizmu.

Autor: Miroslava Jurčáková
miroslava.jurcakova@union.sk