Popri športe si pomáhame dopingom už aj v práci

Dohovor  proti  dopingu, ktorý  pre  Slovenskú  republiku  nadobudol  platnosť  1. júlom 1993,  definuje  pojem  doping v športe   ako  predpisovanie  a  užívanie farmakologických druhov zakázaných dopingových látok podľa aktuálnej listiny Svetovej antidopingovej organizácie (WADA) alebo používanie zakázaných dopingových metód u športovcov - osôb, ktoré sa pravidelne zúčastňujú na organizovanej športovej činnosti. Doping v športe nie je len vážnym porušením športových pravidiel, ale často krát  priamo ohrozuje alebo porušuje záujmy chránené normami trestného práva. Podávanie látok a používanie metód, ktoré pomáhajú neprirodzene pre ľudský organizmus zvyšovať jeho psychickú aj fyzickú výkonnosť nielen v športe, ale aj pri iných činnostiach spojených s psychickou a fyzickou námahou, a neskôr spôsobujú nezvratné poškodenie zdravia, má veľkú tradíciu už od čias pred naším letopočtom.

Športovcom, ktorým dopingová kontrola zistí užívanie zakázaných prostriedkov, hrozí aj viacročný trest zákazu športovej činnosti. Pokiaľ by však rovnaké pravidlo platilo aj pre zamestnancov dopujúcich na rôznych pracoviskách, prišlo by o prácu približne tri milióny Nemcov. Aspoň k takému záveru prišla rozsiahle citovaná štúdia nemeckej zdravotnej poisťovne DAK – Gesundheit. Autori tejto práce sledovali dotazníkovou metódou 5000 rozlične zaradených kancelárskych pracovníkov vo veku dvadsať až päťdesiat rokov, či v súvislosti so svojim zamestnaním užívajú nejaké druhy liekov. Zistili, že 1,7 percenta „dopuje“ pravidelne každý deň pred nástupom do práce a ďalších 6,7 percenta občas – v závislosti na tom, čo ich v práci práve čaká. Podiel dopujúcich zamestnancov sa v ostatných štyroch rokoch zdvihol o tretinu. V závere štúdie sa píše, že : „ Padol mýtus o tom, že doping na pracovisku je len záležitosťou preťaženého vrcholového manažmentu. Dopujú aj bežní pracovníci.“  Približne 60 percent dopujúcich užíva lieky na tlmenie strachu a nervozity, 34 percent lieky proti depresii a bolesti. Každý ôsmy konzumuje tabletky, ktoré mu majú pomôcť k lepším pracovným výkonom. Podľa viacerých dopingových expertov môžu niektoré lieky tlmiace psychické napätie v práci ľuďom pomôcť na krátku dobu. V rámci dlhodobého užívania ale hrozia psychické ťažkosti, ďalšie zdravotné problémy a najmä psychická aj fyzická závislosť. „Hoci sa nejedná o úplne masový fenomén, výsledky sledovania predstavujú pre Nemcov alarmujúci signál, ktorý by mal zaujímať aj iné podniky a štáty,“ poznamenal predseda predstavenstva poisťovne DAK. „Dopujúci zamestnanci môžu po určitom čase trpieť poruchami srdcového rytmu, bolesťami hlavy alebo nespavosťou,“ dodáva k tomu Klaus Lieb, ktorý je expertom na „civilný doping“ a riaditeľom Kliniky pre psychiatriu a psychoterapiu na univerzite v Mainzi. Podľa neho je  počet ľudí, ktorí dopujú na rôznych pracoviskách, pravdepodobne oveľa vyšší, ako ukázala štúdia. On sám to odhaduje až na 12 percent dopujúcich.  Fakt, že nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe vzrástla v ostatných rokoch viacnásobne spotreba antidepresív a ďalších liekov, ktoré pomáhajú riešiť psychické problémy a bolesť, je všeobecne známy a týka sa aj Slovenska. Štúdia DAK bola však zameraná iba na „doping“ súvisiaci s pracovnými výkonmi, či problémami so spolupracovníkmi alebo nadriadenými.

Pri podrobnejšom skúmaní nachádza sledovanie rozdiely aj čo sa týka pohlaví. Muži pravdepodobne používajú liečivá predovšetkým v snahe dosiahnuť maximálny výkon v zamestnaní a s tým súvisiaci kariérny postup. Navyše chcú mať aj dostatok energie na voľno-časové aktivity po príchode z práce. Ženy zasa dopujú kvôli zlepšeniu nálady a odbúraniu strachu či trémy. Obe pohlavia užívajú aj množstvo preparátov proti bolesti. Približne každý druhý dopujúci zamestnanec získava lieky na lekársky predpis od svojho lekára. Iní tablety získajú od rodinných príslušníkov alebo známych. Každý dvanásty si objednáva liečivá cez internet, bez receptu. Obchodovanie s nepovolenými podpornými prostriedkami – dopingovými látkami, ktoré patria do kategórie liečiv a sú určené predovšetkým pre pacientov, trpiacich najrozličnejšími ochoreniami (cukrovka, poruchy krvotvorby, problémy so štítnou žľazou, srdcom, vysokým krvným tlakom, obličkami, kĺbmi a podobne), je dnes jedným z najvýznamnejších a doposiaľ veľmi málo zákonne postihnuteľných „čiernych“ obchodov na celom svete. Výmena tovaru „z ruky do ruky“ sa najčastejšie vykonáva v rámci rôznych typov fitness centier a posilňovní, ale výrazné percento tvorí aj kšeftovanie cez webové stránky a prostredníctvom anonymnej zásielkovej služby. Pritom ponuka pre tento druh nelegálneho obchodu nie je ani tak zaujímavá v prostredí športovcov, ktorí majú rešpekt voči dopingovým kontrolám a strach pred neovereným alebo neznámym tovarom. Skôr ide o atraktívnu ekonomickú aktivitu nelegálnych distribútorov pre oveľa väčšie množstvo nesúťažne a rekreačne, či príležitostne športujúcich amatérov a úradníkov všetkých vekových kategórií, ktorí si chcú veľmi rýchlo upraviť postavu a získať v skrátenom čase a „bez väčšej námahy“ lepšiu fyzickú aj psychickú výkonnosť.

Najčastejšie užívané podporné preparáty

Amfetamíny  patria medzi psychofarmaká, ktoré pre ich silný excitačný („bičujúci“) účinok na centrálny nervový systém označujeme ako psychostimulanciá. Požívanie amfetamínov bolo spočiatku len liečebné (terapia narkolepsie – nepredvídateľných záchvatov spavosti, migrény, impotencie, poškodení sliznice nosa a horných dýchacích ciest). Neskôr začali byť „oceňované“ aj vedľajšie účinky týchto liečiv, a to najmä výrazný psychostimulačný účinok – pocity sily, sebadôvery, neunaviteľnosti, „všemohúcnosti“. Schopnosť vybičovania fyzických a psychických výkonov nad 100 percent našlo postupne svoje dopingové pseudo - uplatnenie aj v kanceláriách. Psychostimulačný účinok amfetamínov sa prejavuje najmä vznikom abnormálne dobrej nálady, neobvyklého nadšenia, pocitu prívodu psychickej a fyzickej energie i sebavedomia zrýchlením intelektuálnych funkcií, kapacity pamäti, kreativity a sebadôvery. Objaví sa strata zábran v komunikácii, pocity schopnosti zvládnuť „nemožné“ a hypersexuálnej túžby, ktorá je však mimoriadne často iluzórna. V súvislosti s amfetamínmi je známy aj takzvaný fenomén speedových jázd. Ide o niekoľkodňové ťahy, keď sa užívatelia opakovaným podávaním amfetamínov udržiavajú v nálade. Po takýchto akciách nasleduje nepokojný spánok 48 hodín i viac a po prebudení nastupuje pocit úplného vyčerpania, depresie, dehydratácie a hladu.                                                               
                                                                               
„Snus“ alebo „snuff“ je nová forma tabakizmu – konzumácie špeciálne upraveného tabaku, ktorý mnohým nahrádza chuť a účinky fajčenia. Upravené tabakové listy sa v malom vrecúšku, pripomínajúcom „vrecúškový čaj“, vkladajú medzi hornú peru a ďasná predných zubov. Cez dobre prekrvenú ústnu sliznicu sa do krvi užívateľa rýchlo vstrebávajú omamné a povzbudzujúce zložky, čo spôsobuje očakávaný a veľmi rýchly mozgový „flash“. Prvá skúsenosť sa podobá úderu zlej drogy, užívateľovi je strašne zle, ale potom si jeho organizmus „zvykne“ a hlavne navykne. Typický „snuffer“ skonzumuje denne aj 16 dávok. Je to „záľuba“, o ktorej patentovanie sa hlásia Škandinávci“ a pre zdravie – napriek ubezpečovaniu dílerov – ide o výrazne rizikovú záležitosť, ktorej užívanie nie je v krajinách EU povolené. Okrem neuveriteľného zápachu z úst a klasických účinkov tabaku (napríklad vznik rakovinového bujnenia v tele), sa tu dostavuje aj efekt nie nepodobný vplyvom šnupania a žutia tabaku. Poškodzuje sa chrup a ďasná, vznikajú chronické zápaly, zubné kazy a ložiskové infekcie s následným odhaľovaním krčkov zubov ako pri paradentóze, problémy so sliznicou tráviaceho traktu (pažerák, žalúdok). Vo finále je to potom rakovina koreňa jazyka, pier a podobné nepríjemnosti. Priaznivci tejto prapodivnej úchylky obhajujú snus ako „ekologické“ fajčenie, ktoré neškodí pľúcam ani okoliu. Lekári môžu byť akurát zhrození.
Prínosy široko používaných nesteroidných protizápalových preparátov s obsahom diklofenaku (liekové formy na systémové použitie), ktoré v hojnom množstve a často bezdôvodne vo vysokých dávkach, užívajú aj úradníci bez vedomia ich lekárov aj ako nezmyselný (!) druh prevencie na zmiernenie ťažkostí spôsobených nadmerným pracovným zaťažením a nástupom stavu prepracovania, stále prevyšujú riziká. V súčasnosti však dostupné údaje z akademického výskumu a rozsiahlych čerstvých štúdií o užívaní liekov s účinnou látkou diklofenak naznačujú mierne zvýšený výskyt vzniku tromboembolických príhod (srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda). Preto zahájil v októbri 2012 európsky Výbor pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi (PRAC) dôkladné preskúmanie srdcovocievnej bezpečnosti tejto látky. Podľa zistených výsledkov je nanajvýš vhodné používať preparáty s obsahom najnižšej účinnej dávky diklofenaku v čo najkratšom možnom trvaní.  U ľudí s význačnými rizikovými faktormi  vzniku srdcovocievnych príhod (napríklad vysoký tlak, vysoká hladina tukových látok v krvi – hyperlipidémia, cukrovka a fajčenie) sa má liečba s preparátmi obsahujúcimi diklofenak začať iba po starostlivom zvážení. A navyše - popri opiátoch a trankvilizéroch („ružových pilulkách šťastia“, antidepresívach) patria tieto do trojice skupín liečiv, pri ktorých treba rátať s veľkým podielom telesnej aj psychickej závislosti. Tá má stále vyšší návykový potenciál ako alkohol (!), čo mnohých určite prekvapí. Ohrození sú najmä jedinci s trvalou aplikáciou protizápalových preparátov pre chronické bolesti kĺbov (bedrá, chrbtica, kolená, členky, lakte, zápästia) s viacnásobnými psychosomatickými problémami. Táto látka sa stala mimoriadne obľúbeným, ba až návykovým „povoleným podporným prostriedkom“, a to najmä spolu s povzbudzujúcimi energetickými nápojmi (nesúce mená najrozličnejšie sfarbených „divokých“ zvierat), obsahujúcimi kombináciu syntetického kofeínu s výťažkom z juhoamerickej rastliny guaraná, aminokyselinou taurínom a guaranosidmi (látky predlžujúce účinky kofeínu). Všetky zložky takýchto rôzne mixovaných „koktejlov“ sú užívané v nadmerných množstvách bez zohľadnenia často až invalidizujúcich a smrteľných rizík týchto kombinácií. 

Pseudoefedrín sa vyskytuje v mnohých liekoch zmierňujúcich následky prechladnutia, nádchy a chrípky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis a sú voľne predajné v lekárňach. Popri úľave v podobe zmiernenia opuchov slizníc a zlepšenia dýchania aj pracovnej výkonnosti prináša zrýchlenie srdcovej činnosti, zvýšenie krvného tlaku a nespavosť. Znižuje aj pocity hladu a v určitých prípadoch  spolu s antireumatikami a protizápalovými preparátmi (najmä ibuprofenového typu) tlmí bolesť a prejavy zápalu. Spolu s energetickými nápojmi umožňuje užívateľovi  uskutočňovať pracovnú aktivitu, hoci je chorý a vyžaduje pokojový režim na lôžku. Môže vyvolávať vyrážky na koži a následné svrbenie. Muži so zväčšenou prostatou môžu mať pri užívaní preparátov obsahujúcich  pseudoefedrín obtiaže s močením. Dávkovanie, ktoré výraznejšie presiahne 240 miligramov denne, v kombinácii s kofeínom a taurínom môže spoluúčinkovať pri „nevysvetliteľnej“ náhlej smrti oslabeného jedinca. Pseudoefedrín sa rýchlo vstrebáva v tráviacom trakte a cca  70 percent sa vylučuje močom nezmenených, zvyšok sú produkty jeho premeny. Eliminačný čas v organizme je 9 až 16 hodín. Pri kontrolovanom podávaní preparátov (maximálne 3 tabletky za deň), ktoré sú na Slovensku riadne registrované a obsahujú 30 miligramov pseudoefedrínu v jednej tablete, závažnejšie poškodenie nehrozí. Problémom je vždy predávkovanie, respektíve dlhodobejšie užívanie vysokých dávok (až 8 tabliet za deň) a už spomínané kombinácie, ktoré vedú k závislosti. Rovnako tak je problematické užívanie kombinovaných tabliet s obsahom 120 miligramov pseudoefedrínu (pozor !!!) a jeho riadeným uvoľňovaním v priebehu až dvanástich (!) hodín.